Říjen 2008

Pakobylka okrídlená: Sypiloidea sypilus

26. října 2008 v 22:41 | Marcel Bodnár |  Pakobylky

Pakobylka okrídlená: Sypiloidea sypilus

Tento druh je v chovoch veľmi rozšírený a zaraduje sa medzi ľahko chovateľné a vhodné pre začiatočníkov.
Majú široké spektrum potravy a preto sú aj v niektorých častiach sveta považované za škodce.

Popis druhu a pohlavia:
Samec a samica:v prírode sa vyskytujú obe pohlavia no v chovoch sú iba samičky.
Obaja sú štíhli konárikovitého tvaru a majú slabo hnedú farbu.
Samec je maximálne dlhý do 7cm a či má krídla mi nie je známe.
Samička je o trošku väčšia a dorastá aj do 10cm a je okrídlená.
Majú veľmi dlhé tykadlá.
Pôvod:Madagaskar,čast Ázie a Austrália
Rozmnožovanie:v prírode kde sú aj samci aj samičky pohlavne no v domácom chove iba partenogeneticky.
Vajíčka:sú asi 3mm dlhé a podlhovasté a majú hnedú až sivú farbu.
Samičky ich zadočkom prilepujú o listy,sklo,konáriky a tak pri čistení insektária treba pozerať na každý list či tam nebude vajíčko.Vajíčka znesú každé prostredie.
Vyliahnu sa aj v úplne suchom prostredí,ale samozrejme trochu vlhkosti tam je vždy potreba pre lepšie liahnutie.
Po vyliahnutí sú asi okolo 1cm veľké a slabo zelenej farby a veľmi pohyblivé.
Chov:tieto pakobylky vedia prosperovať takmer v každom type insektária takže vydržia i suchšie i vlhšie prostredie.
Pre niekoľko jedincov postačí aj 30x30x30cm a vedia spolunažívať aj s inými druhmi spoločne.
Teplota a vlhkosť:izbová teplota a vlhkosť regulujte iba občasným postrekovaním.
Potrava:listy černíc,malín,ruží,šípok,dubu,buku,hrabu a iné.Tento druh je však známy tým,že vie zožrať široké spektrum rastlín a to i izbových aj vonkajších.
Tá v strede
Vajíčko
Čerstvo vyliahnutá

Nižný Klátov: smer chata Klatovianka

23. října 2008 v 22:19 | Marcel Bodnár |  Košice a okolie

Nižný Klátov: smer chata Klatovianka

Foto a text:Marcel Bodnár

Tak do tejto obce som zavítal na mojich bicyklových výletoch tento rok po prvý krát a musím povedať,že sa mi ozaj páčilo.
Ja som však šiel hlavne cez chatársku oblasť kde sa nachádza aj známa chata Klatovianka.
Zo sídliska KVP sa tam dá dostať dvoma spôsobmi a to smerom od obce Myslava alebo po panelovej ceste smerom od konečnej autobusov ako je Kláštor.
Je to vhodná lokalita na turistiku a športy ako bicyklovanie.
Najvhodnejšie je to smerom od KVP sa ide po panelovej ceste k vodárni a potom sa už ide po známej rokmi vyšľapanej ceste v lese až po Girbeš a odtiaľ doľava hore kopcom.
Cesta je nenáročná no miestami je asfaltka už dosť zničená,ale ako pozitívum je obklopená nádhernou prírodou a vrelo odporúčam nejaký ten výlet do tejto oblasti.
Tieto lesy sú zväčša listnaté no na niektorých miestach sa ešte dajú nájsť obrovské borovicové stromy.
Sú tam i výborné lokality na zber húb.
V chate Klatovianka je určite dobré dať si po ceste pivo alebo kofolu a nachádza sa tam aj Westernové akčné divadlo s Košíc,ktoré tam pravidelne usporadúva rôzne akcie pre deti i dospelých.
V blízkosti sa nachádza Kojšovsá hoľa a aj známe lyžiarske stredisko Jahodná.
Táto obec má niečo cez 600 obyvateľov a nachádza sa asi do tých 10km od Košíc.
Tak ak si chcete poriadne zašportovať na bicykli alebo dokonca si trúfate ísť na pešiu túru do tejto oblasti neváhajte ani minútu a strávte nádherný deň doplnením novej energie.
Alebo sa tam môžme vybrať spoločne,lebo ja sa tam v jari ešte chystám určite...

Táto značka je tak na pol ceste
Tu sú tiež nejaké chatky no treba ísť tou ľavou cestičkou
No povedzte sami...nádhera
Okolo tejto chaty Klatovianka sa nachádza takýto obrovský drevený plot

Niekoľko ďaľších fotografíí nájdete po kliknutí na nadpis článku alebo "celý článok"


Sledujte on-line Bratislavské tigríčatá

23. října 2008 v 15:59 | Marcel Bodnár

Sledujte on-line Bratislavské tigríčatá

Bratislavská ZOO vám ponúka možnosť sledovať cez LIVE kamery naživo ich najnovšie prírastky.
Dve malé dvojmesačné tigríčatá a ich starostlivú matku môžte sledovať 24 hodín denne.
Prvá kamera sníma vonkajší výbeh a druhá kamera sníma vnútro kde trávia najviac času.
Pri sledovaní je počuť aj zvuk tigrov.

Ak sa chcete na nich pozrieť...KLIKNITE SEM...a to vás presmeruje na stránku kde si už nižšie v článku kliknete na Videá.
Príjemné pozeranie...


Ukážkové video mladučkých tigríkov

Vodná korytnačka: Macrochelodina rugosa

19. října 2008 v 18:31 | Marcel Bodnár |  Plazy,obojživelníky z prírody i chovu

Vodná korytnačka: Macrochelodina rugosa

Text a fotografie vypracovala: Lenka Boháčiková
Viac o ich chove a o tom čo ju najviac baví nájdete na www.korytnacky.m-team.sk

Táto korytnačka patrí k najväčším spomedzi dlhokrčiek.
Tak pár postrehov z ich chovu...

Popis druhu: odmalička sú vynikajúci plavci, silne akvatické korytnačky, ktoré sa zriedkakedy slnia. Nie je to agresívny druh, má tendenciu vyhnúť sa stretom medzi jedincami. Tieto aktívne korytnačky neustále vyhľadávajú potravu a preukazujú záujem o všetko čo sa pohne. Macrochelodina rugosa má vajíčkovitý tvar karapaxu, ktorý je hnedočierny.
Telo je šedé, plastron má krémový až žltastý nádych.
Výskyt: Druhy bežne dostupné v Európe pochádzajú z oblasti Novej Guinei
Priemerný vek: rugosa pohlavne dospieva vo veku 4-5 rokov a dožíva sa uctyhodných 35 - 50 rokov.
Veľkosť: ide o stredne veľkú korytnačku, ktorej pancier dorastá do 35 cm, avšak má neuveriteľne dlhý krk, ktorého dĺžka môže dosahovať až 65% dĺžky panciera. To znamená, že celková dĺžka tejto korytnačky (pancier + krk + hlava) v dospelosti hravo dosiahne cez pol metra.
Potrava: by mala byť čo najpestrejšia. Ľahko si privyknú na jeden druh potravy a potom odmietajú ďalšie zložky. Sú to mäsožravci, podávame im ryby, kuracie a hovädzie mäso, dážďovky, červíky, hmyz, filé, gammarusy, holíčatá,...
Chov: nejde to inak musia mať zabezpečenú priestrannú nádrž s vyšším vodným stĺpcom, ktorý by mal zodpovedať aspoň 85 %-tám dĺžky korytnačky.
Voda musí byť VŽDY čistá a teplá. Dlhokrčky sú náchylné na rôzne plesňové ochorenia, ktoré postihujú ako pancier tak aj mäkké časti tela a oči. Pre väčší pocit bezpečia sa musia do akvária umiestniť úkryty.
Nám osobne sa osvedčili aj rôzne rastliny, ktoré nezvyknú okusovať.
Teplota: teplota vody je nesmierne dôležitá! Mala by sa pohybovať od 25-28 °C.
Malým korytnačkám sa voda vyhrieva na 27-28 °C.
Zimovanie: keďže sú tropickými korytnačkami tak nezimujú.
Cites: nespadajú pod ochranu CITES, ale napriek tomu sa nikdy z častí severnej Austrálie nevyvážajú.


Ďalšie fotografie nájdete v tomto albume....Tu

Chov suchozemskej korytnačky Testudo hermanni

4. října 2008 v 18:29 | Marcel Bodnár |  Plazy,obojživelníky z prírody i chovu

Chov suchozemskej korytnačky Testudo hermanni

Text a foto vypracovala: Lenka Boháčiková
Viac o ich chove a o tom čo ju najviac baví nájdete na www.korytnacky.m-team.sk

Jedná sa o veľmi obľúbenú korytnačku, ktorej slovenský názov je Korytnačka zelenkastá.

Sú známe 2 jej poddruhy:
Testudo hermanni hermanni (THH)
Testudo hermanni boettgeri (THB)
Popis druhu a pohlavia:
Samec a samica: ide o typických zástupcov rodu Testudo. Okrúhla, vysoko klenutá korytnačka, sfarbená od žltozelenej až po žltohnedý odtieň, ktorý je doplnený čiernou farbou. Chvost je zakončený rohovinovým tŕňom. THH má za okom žltú škvrnu, je menšia a tmavšia. Samci oboch poddruhov sú menší ako samice, majú konkávne zahnutý plastron a hrubší, dlhší chvost. Testudo hermanni je najčastejšie zamieňaná s korytnačkou žltohnedou (Testudo graeca).
Na 100% môžeme určiť pohlavie až po dosiahnutí určitej veľkosti, najčastejšie je to možné medzi 10-12 cm. Ako je jasne vidieť na obrázkoch pohlavné znaky sú ľahko rozoznateľné.
Veľkosť THB patrí medzi stredne veľké korytnačky, dorastá podľa lokality 20-30 cm. THH dorastá len do 20 cm.
Výskyt: korytnačky obývajú stepné a trávnaté územia celej južnej Európy. THB môžeme stretnúť najmä v Bulharsku, Rumunsku, Albánsku, Macedónsku, Grécku a západnom Turecku. Jej náprotivok THH sa usídlil v oblasti Francúzska, Talianska a na ich priľahlých ostrovoch - Sardínii, Sicílii a Korzike.
Priemerný vek: pri dobrej starostlivosti a pravidelnom zimovaní sa hravo dožijú 75 rokov.
Dospelosť korytnačky nadobúdajú okolo 7 roku života (v zajatí samice pohlavne dospievajú po dosiahnutí 15 cm a 500 g váhy).
Potrava: korytnačka zelenkastá je vegetarián. Jej jedálníček tvorí: skorocel, púpavové listy a kvety, ďatelina, čakanka, tráva, kvalitné seno, lupene tulipánu, ibištek, ruže, skalné ruže, šípky, žihľava, čínska kapusta, sezónne ovocie a zelenina, figy, melón, listy z maliny, jahody, hrozna, ríbezlí, černíc, mrkva a vňať, cuketa... Občas si pochutnajú aj na živočíšnej strave: slimáky, dážďovky a často ich vidíme útočiť na mraveniská, z ktorých vyberajú vajíčka. Stravu pravidelne dopĺňame o vápnik v podobe sépiovej kosti, vaječných škrupiniek, starej omietky alebo rôznych prípravkov pre operencov (Roboran, Nutrimix,...).
Chov: Nie je náročný, ale najlepšie sa cítia vo vonkajšom výbehu.
Tu dokážu tráviť čas od mája do októbra.
V prípade domáceho chovu by mali byt minimálne rozmery terária 100 x 50 x 30 cm pre pár korytnačiek.
Teplota: 25-28 °C s možnosťou lokálneho vyhrievania okolo 35 °C.
Zimovanie: oba poddruhy zimujú!
Cites: Cites II. príloha A







Ďalšie fotografie nájdete v galérii s názvom Korytnačky kde sú aj fotografie vonkajších výbehov pre tieto druhy.


Čierne skládky a bordel v Košiciach

4. října 2008 v 1:15 | Marcel Bodnár

Čierne skládky a bordel v Košiciach

Text a foto:Marcel Bodnár

Myslím si,že už prišiel čas aj na toto a keďže je o čom písať tak táto téma tu asi nebude posledná.
To,že si ľudia nevážia miesta kde žijú a kde aj trávia voľný čas je už asi brané ako normálne.
Ved sme na Slovensku kde to nikomu nevadí.
To,že si idem do lesa oddýchnuť a načerpať novú energiu a kochať sa krásou prírody už akosi stráca svoje čaro.
Na celom Slovensku je približne cez 5000 čiernych skládok a bohužiaľ sa s tým nič nerobí.
Otázka je na hneď na mieste,PREČO??
Treba čakať kým budú peniaze alebo sa príjme nový zákon??
A ak sa nič nezrobí ani do 5-10rokov tak čo potom??
To,že v lese hneď pri poli je asi 6 kopcov stavebného materiálu ako betón,tehly i sklo a plech si asi nik nevšimol a to tam musel vysypať aspoň nejaký nákladiak.
Plastové fľaše a podobný odpad sú už takmer všade a občas mám pocit,že je ich viac ako zvierat.
Tam kde ľudia opekajú je bordel taký ako na Luníku 9 a to už je čo povedať ak ste už o tomto slávnom sídlisku počuli.
My na Luník 9 nadávame aký sú bordelári,ale väčšina s "bielych" je ešte omnoho horšia.
Tak isto i vodné nádrže nie sú nič moc.
Po nedávnych záplavách sa Hornád trocha vylial a spláchol všetku špinu čo ľudia bezohľadne ponechali v okolí rieky.
Doplatila na to hlavne vodná nádrž Ružín kde Hornád naplavil bordel s okolitých dediniek.
To nášmu turizmu na východe len a len pomáha.
Čoskoro už asi bude platiť,že si neľahneme do krásnej zelenej trávy,ale do smetiska.
Najviac je takýchto menších skládok v lesoch kde si ľudia myslia,že to skryjú do zarastenej húštiny,ale s príchodom zimy keď opadnú listy rastlín a stromov sa ukáže všetka špina.
Toto sa musí zmeniť čo najskôr a ľudia si musia uvedomiť,že škodia sami sebe a len prispievajú k znečisťovaniu prírody.
Máme už dosť málo s prírody tak neberme si ešte ten zvyšok čo nám ostal.
Pripojte sa o krajšie Slovensko a podajte to ďalej,aby táto myšlienka nezostala len v Nás,ale aj pre ďalšie generácie.
V Galérii budú najaktuálnejšie fotografie menej i najhoršie znečistených miest Košíc.
Preto Vás vyzývam ak máte vo svojom okolí podobné skládky tak mi pošlite fotografiu s miestom nálezu a bude zverejnená.
A snáď sa to zmení...
Kvp
Hľadám ľudí na spoluprácu pri tvorbe tohto webu.Dajte o sebe vedieť.